Hoya / Voskovka

Kto má mamu či babku vášnivú zberateľku rastlín (alebo aj otca, či dedka), určite sa už stretol s hoyou, alebo v slovenčine voskovkou. Obyčajná Hoya carnosa bez panašovania bola totiž za komunizmu jednou z najobľúbenejších rastlín pre jej nenáročnosť a hlavne pre jej voňavé súkvetia. Vďaka tomu sa ocitla i v mnohých kanceláriách a keď sa k nám začali dovážať panašované či iné exotické druhy, na obyčajnú zelenú hoyu sa takmer zabudlo. Teraz sa tešia obľube rôzne zaujímavé farebné či netradičné druhy.

V článku sa dozviete:

  • Odkiaľ pochádzajú hoye?
  • Ako veľké dokážu hoye narásť v prírode?
  • Aké rozličné tvary a farby môžu mať jej listy?
  • Ako sa o hoye starať, polievať a ako ich množiť?

Toto a mnoho ďalšieho sa dozviete v našom článku, ak si ho prečítate až do konca.

Názov a pôvod

Hoye pochádzajú najmä z Ázie, no pár druhov môžeme nájsť aj v Austrálii. Patria do čeľade asclepiadaceae, po slovensky glejovkovité. Botanik Robert Brown ich pomenoval po svojom priateľovi, tiež botanikovi,  Thomasovi Hoyovi. Po slovensky sa hoya nazýva voskovka kvôli tomu, že povrch listov a tiež kvetov, vyzerá ako by bol povoskovaný. 

Vzhľad a rozmery

V prírode rastú väčšinou ako epifyty na stromoch, no občas tvoria aj kríky alebo rastú medzi skalami. Ich liany môžu dosiahnuť dĺžku až 18 m. Listy bývajú väčšinou sukulentné – hrubé, mäsité s kožovitým povrchom. Mnoho kultivarov je panašovaných, tie pestujeme najmä pre ich ozdobný list. Hoya obovata var. kerii má listy v tvare srdiečok a niektoré kultivary majú listy dokonca chlpaté. Hoya australis Lisa má panašované listy, spravidla na okrajoch zelené a v strede biele, mladé lístky majú často ružový nádych. Jej stonky v prírode môžu dosiahnuť dĺžku až 10 m.

Hoya carnosa je rozhodne najpestovanejšia a existuje veľmi veľa kultivarov a variét, častokrát panašovaných alebo farebných ako napríklad Hoya carnosa Tricolor, ktorá má staršie listy panašované bielou a mladé lístky zase ružovou farbou. Hoya Australis Lisa s oblými listami podobného sfarbenia alebo Hoya carnosa albomarginata, má podlhovasté listy s bielym okrajom. Hoya compacta má zas zaujímavé stočené listy. Všetky tieto druhy pravidelne môžete nájsť v našom obchode.

Za zmienku určite stojí aj Hoya linearis, ktorá vytvára dlhé previsy. Listy má predĺžené a úzke. Keď ju zrovna nezdobia biele súkvetia so sladkastou jemne citrusovou vôňou, pripomína sukulent s názvom Rhipsalis.

Okrem ozdobných listov stoja za zmienku aj zvláštne kvety voskoviek. Sú hviezdičkového tvaru, usporiadané v súkvetiach. Farbu majú bielu až ružovkastú s červeným stredom. Sprevádza ich výrazná príjemná vôňa a tvoria sa v nich kvapôčky nektáru. 

Zaujímavosť

Vďaka nektáru sú kvety lákadlom pre motýle, ktoré ich opeľujú, no často sú i potravou pre húsenice. Tiež ich opeľujú muchy a mravce. S mravcami majú niektoré hoye symbiotický vzťah. Hoya imbricata napríklad vytvára modifikované listy v tvare kupol, kde si mravce môžu vytvárať kolóny. 

Ako pestovať hoye?

Umiestnenie

Voskovkám sa najlepšie darí na svetlom mieste. Väčšinu roka dobre zvládajú aj priame slnečné lúče, ale v lete je pre ne lepšie len rozptýlené svetlo. Nedostatok svetla by mal za následok nezdravú farbu listov. Pre ich ťahavosť sú vhodné na poličky či vyššie skrine alebo aj do závesných kvetináčov a tiež macramé závesných držiakov na kvetináče. Môžeme ich vyväzovať do výšky na oporu, napríklad na machovú tyč alebo aj rôzne dekoratívne oporné tyče. Neznášajú dobre prievan, môžu naň reagovať zhadzovaním listov. Podobne môžu reagovať aj na časté premiestňovanie na rôzne miesta.

Vedeli ste, že?

Pestovanie hoyí je veľmi prospešné, pretože patria medzi rastliny, ktoré čistia vzduch v miestnostiach. Veľmi sa im darí v teráriách, chovatelia exotických terárijných zvierat ich pestujú v teráriách ich hadov, jašteričiek či žabiek. 

Zalievanie

Hoyu polievame radšej menším množstvom vody. Vždy počkáme, kým vyschne vrchná vrstva substrátu a až potom polievame znova. V teplejších mesiacoch môžeme polievať aj dvakrát do týždňa, bežne však stačí raz do týždňa. Voskovka neznáša stáť vo vode, takže vždy radšej skontrolujeme, či dole v kvetináči nejaká voda nezostala. Pri vyšších teplotách je rosenie alebo iné zvlhčovanie ovzdušia pre rastlinku vhodné. 

Presádzanie

Hoya je citlivá na presádzanie, preto ju presádzame len keď je to nevyhnutné, ideálne na jar. Príliš husté rastlinky môžeme pokojne strihať. Ideálne je pre ne použiť substrát na izbové rastliny, my odporúčame kvalitný substrát Profík.

Hnojenie

Hoyu hnojíme tekutým hnojivom na izbové rastliny od jari do jesene. Postupujeme podľa návodu na danom hnojive. Hoyám by však mala stačiť slabšia koncentrácia a väčší interval medzi hnojením. 

Množenie

Hoyu množíme stonkovými odrezkami na jar alebo začiatkom leta. Každý by mal mať aspoň 10 – 15 cm.  Odrezok môžeme dať do vody alebo priamo do substrátu. Môžeme použiť substrát na výsev a množenie. Po mesiaci by sa mali objaviť prvé korienky. Keď je koreňový systém väčší, zasadíme odrezok do substrátu na izbové rastliny.

Je hoya jedovatá?

Nie je jedovatá a je teda bezpečná do domácnosti s deťmi aj domácimi miláčikmi. Rastlinky by sme však mali umiestniť mimo ich dosah, keďže dužina listov dráždi sliznice a tráviaci systém si neporadí dobre s hrubými listami. 

Hoye dostupné na eshope

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Web plantizia.sk používa súbory cookies. Ďalším prechádzaním webu vyjadrujete súhlas s ich používaním.