Z čoho sa skladajú substráty: spoznajte jednotlivé zložky pôdy a ich funkcie

Pri presádzaní rastlín ste si určite všimli, že substrát nie je úplne jednoliaty a nachádzajú sa v ňom rôzne prísady. Všetky vám ich postupne predstavíme v našom článku. Tieto informácie vám tiež môžu slúžiť ako základ, pokiaľ si budete chcieť namiešať vlastný substrát pre izbové rastliny.

Na začiatok predstavíme základné zložky, ktoré tvoria gro väčšiny bežne predávaných substrátov. Sú nimi rašelina, ornica, hummus a íl.

Substráty okrem týchto základných zložiek obsahujú aj ďalšie zložky, najčastejšie je to rašeliník – spaghnum, kokosové vlákno či kúsky kôry. Tieto zložky sú obsiahnuté v substrátoch, ktoré potrebujú byť vzdušné, ale zároveň dobre zadržiavať vodu.

Pôda vhodná pre kaktusy a sukulenty musí byť tiež vzdušná, zároveň však rýchlo presychať, takže obsahuje veľa piesku, štrku, kamienkov a podobne – musí obsahovať kúsky, ktoré majú veľkú frakciu.

Piesok je tiež dôležitou zložkou substrátov pre kaktusy, pretože je vzdušný a rýchlo presychá. Môže sa využívať aj kremičitý piesok – ten obsahuje zvýšený podiel oxidu kremičitého a používa sa aj pri zakladaní trávnika alebo ako drenáž, či filtračná vrstva medzi drenážou a pôdou.

Na prevzdušnenie substrátu slúžia aj perlit, vermikulit alebo keramzit, čo sú vlastne kúsky horniny extrudované pri vysokej teplote.

Rašelina

Najdôležitejšou zložkou väčšiny substrátov je rašelina.

Rašelina vzniká na tzv. rašeliniskách vo vlhkom prostredí rozkladom prírodných zložiek pod vodou pri nedostatku kyslíka, napríklad listov, stromov, tráv a machov.

Poznáme niekoľko delení rašeliny, ale najpodstatnejšie z nich je delenie podľa nadmorskej výšky, kde rašelina vzniká – poznáme vrchoviskovú a slatinnú.

Vrchovisková rašelina

Vrchovisková rašelina sa tvorí vo väčších nadmorských výškach, väčšinou v blízkosti vodných prameňov a je chudobnejšia na obsah minerálnych látok. Jej štruktúra je viac vláknitá. Túto rašelinu delíme ešte na svetlú a tmavú, resp. bielu, hnedú a čiernu.

• biela/svetlá rašelina je v najnižšom stupni rozkladu
• hnedá rašelina je akýsi medzistupeň
• čierna/tmavá rašelina je v najvyššom stupni rozkladu

Biela rašelina lepšie zadržuje vodu a obsahuje väčšie množstvo mykorhíznych húb (o nich si povieme viac neskôr v článku).

Slatinná rašelina

Slatinná rašelina vzniká pri prameniskách podzemných vôd a preto obsahuje viac minerálnych látok. Menej prekypruje pôdu a tiež nevie zadržiavať toľko vody, čo vrchovisková. Je sypkejšia. Jej Ph je menej kyslé, niekedy až neutrálne.

V rašelinových substrátoch sa Ph upravuje za pomoci vápnika.

Samotná rašelina obsahuje veľké množstvo drobných častíc, ktoré sa po čase rozpadávajú a preto sa jej vzdušnosť upravuje obsahom väčších zložiek, napríklad perlitu, keramzitu, zeolitu a podobne.

Zaujímavosť – listovka

Pri ťažbe rašeliny v niektorých oblastiach sa postupne ničia biotopy. Keďže rašelina vzniká milióny rokov a tvorí 2% povrchu zeme, preto mnohí ľudia preferujú rašelinu nepoužívať.

Náhradou za rašelinu môže byť listovka, ktorá vzniká rozkladom listov. Je to výborné ekologické využitie popadaných listov. Pred skompostovaním sa môžu upraviť nasekaním na drobné časti napríklad kosačkou. Pokiaľ použijeme listy z orechov, budú sa rozkladať dlhšie, pretože obsahujú väčšie množstvo trieslovín. Tiež by sme mali dávať pozor pri použití ihličia. Listovka by mala v komposte pred použitím dozrievať približne dva roky.

Ornica

Ďalším používaným typom pôdy je ornica, ktorá vzniká na poliach obrábaním – poľnohospodárskou činnosťou. Je v nej zapracované množstvo organického a minerálneho hnojiva. Je však vhodná skôr na použitie na záhrade, napríklad na pestovanie zeleniny, ovocných stromov či na pokládku trávnika.

Humus

Dôležitou zložkou veľkého množstva substrátov je kôrový humus. Je to humus vznikajúci z kôry skompostovaním. Dobre zadržiava vodu a jeho veľkou výhodou je, že obsahuje množstvo živín.

Íl

Ďalšou dôležitou zložkou, ktorá sa pridáva do niektorých typov substrátov, je íl. Robí pôdu ťažkou, veľmi dobre drží vodu. Podporuje rast rastlín, no nie je vhodný pre tie druhy rastlín, ktoré potrebujú vzdušnú, ľahkú pôdu.

Rašelinník

Rašelinník alebo Sphagnum moss je druh machu s vlastnosťou udržiavať veľké množstvo vlahy. Je preto vhodný pri rozmnožovaní izbových rastlín odrezkami, ako substrát pre mäsožravé rastliny a taktiež k pestovaniu orchideí. Môže sa používať aj ako prímes do substrátov.

Kokosové vlákna / kokosové kúsky

Kokosové vlákna alebo kokosové kúsky majú mimoriadnu schopnosť zadržiavať vodu a vlhkomilné rastliny v substráte s ich obsahom veľmi dobre prosperujú. Okrem vlaky pomáhajú tiež so vzdušnosťou substrátu.

Kôra

Kôra nemusí byť len dekoračným prvkom na povrchu zeminy. Do substrátu ju môžeme pridať na prevzdušnenie. Väčšie čiastočky kôry tiež pre niektoré typy rastlín môžu byť oporou. Substrát bohatý na kôru je výborný pre epifytické rastliny, napríklad orchidey. Pridať kôru môžeme aj do mixu pre aroidy.

Piesok

Piesok je dôležitou zložkou substrátov pre kaktusy, pretože je vzdušný a rýchlo presychá. Môže sa využívať aj kremičitý piesok – ten obsahuje zvýšený podiel oxidu kremičitého a používa sa tiež pri zakladaní trávnika alebo ako drenáž, či filtračná vrstva medzi drenážou a pôdou.

Na prevzdušnenie slúži aj perlit, vermikulit alebo keramzit, čo sú vlastne kúsky horniny extrudované pri vysokej teplote.

Perlit

Perlit je biela tepelne spracovaná vulkanická hornina. Tvoria ho drobné častice. Používa sa na odľahčenie pôdy vďaka nízkej objemovej hmotnosti, pretože obsahuje veľké množstvo kapilárnych aj nekapilárnych pórov. Vďaka týmto vlastnostiam zabezpečuje vzdušnosť pôdy či substrátu.

Je vhodný aj samostatne na zakoreňovanie odrezkov.

Keramzit 

Keramzit je expandovaný ílový granulát s hladkým povrchom. Pre svoje dekoratívne a chemické vlastnosti má široké uplatnenie pre izbové rastliny. Používa sa ako drenáž, dekoračná vrstva na vrch kvetináča, prímes do substrátu a dokonca je vhodný aj na pestovanie v semi-hydropónii, pokiaľ je dobre premytý.

Zeolit

Zeolit je prírodná hornina, ktorá vynikajúco absorbuje vodu a iné látky. Je vhodné pridávať ho do pôdy za účelom lepšieho hospodárenia s vodou a hnojivom. Pôdu tiež prevzdušňuje. Podobne ako keramzit sa dá využiť ako substrát pre semi-hydroponické pestovanie.

Pestovanie v semi-hydropónii

Substrát na semi-hydroponické pestovanie je neutrálny, neobsahuje žiadne živiny, takže ani priestor pre baktérie a plesne. Je to teda vhodné metóda pestovania napríklad pre alergikov, ktorým bežná hlina môže prekážať.

Takto pestovaným rastlinám musíme živiny do substrátu pravidelne dodávať prostredníctvom špeciálneho hnojiva určeného na hydropóniu – takým je napríklad Hydroponex.

Mykorhízne huby

Mykorhízne huby sú symbiotické huby, ktoré žijú napojené na korene rastlín. Vymieňajú si navzájom živiny. Nie je ich v pôde vidieť ani cítiť, no vidieť ich na ich prejavoch – rastliny sú vďaka nim silnejšie, rýchlejšie rastú, sú väčšie a odolnejšie.

Tieto huby zabraňujú mnohým ochoreniam spôsobeným baktériami a plesňami.

Využívajú sa aj pri výsevných substrátoch, keďže zabraňujú padaniu klíčnych listov. Často sa nachádzajú v kupovanom substráte, alebo sa dajú kúpiť samostatne a aplikovať do pôdy.

Hydrogél

Hydrogél je sušená hmota, ktorá pripomína soľ, alebo je dostupná vo forme guličiek. Dokáže do seba pojať až 250-násobok svojho objemu vody a zmení svoju štruktúru na gél.

Po nasadení do kvetináča sa prichytí rastline na korene – teda opačne, rastlina ho vyhľadá, keďže hľadá vodu a potom ju z neho čerpá.

Hydrogél je vhodné využiť ako prímes do substrátu, pokiaľ nemáme čas polievať úplne pravidelne, alebo máme vlhkomilné rastliny, ktorým nemôže substrát preschnúť.

Kvalitné substráty pre rôzne typy izbových rastlín nájdete tu: