10 zaujímavostí o riasoguliach

Riasogule sú veľmi obľúbeným darčekom či prvou rastlinkou pre deti a začínajúcich pestovateľov. Na prvý pohľad môžu pôsobiť pre niektorých ľudí ako nudná rastlinka do akvária. Poďte sa s nami pozrieť na 10 zaujímavostí o riasoguliach a presvedčte sa o opaku. 

1. Riasogule žijú iba na zopár miestach na svete

Riasogule nenájdete v prírode nikde inde, iba v sladkovodných jazerách Japonska, Škótska, Estónska a na Islande. Svoj guľatý tvar majú vďaka tomu, že v jazerách, kde sa vyskytujú, ich spodné prúdy gúľajú po dne a vďaka tomu sa vyformujú do guličky. Aby si aj riasogule pestované v domácnosti udržali pekný guľatý tvar, odporúčame ich pravidelne gúľať v rukách.

2. Najväčšia riasoguľa pochádza z jazera Akan v Japonsku

Riasogule majú ročný prírastok približne 0,5 cm – rastú naozaj pomaličky. V jazere Akan v Japonsku majú riasogule tak dobré podmienky, že žijú dlho a stále si zachovávajú pekný guľatý tvar a môžu narásť až do priemeru približne 1 m. Najväčšia objavená riasoguľa mala priemer 95 cm.

3. Národný poklad

Riasogule boli v roku 1921 v Japonsku vyhlásené za národný poklad. Žiaľ, strhlo to lavínu turistov, ktorí cestovali k jazeru Akan a chceli si riasogule vziať priamo z jazera. Okrem toho bola pri rieke Akan postavená vodná elektráreň, čo znížilo hladinu a keďže riasogule žijú v plytkej vode, mnohé vyschli. 

4. Festival v Japonsku

V roku 1940 si miestni ľudia z kmeňa Ainu v oblasti Akan všimli, že riasogule začínajú byť ohrozené. Preto prišli s kampaňou na ochranu. Odvtedy sa každý rok usporadúva na začiatku októbra trojdňový festival, kde sú vystavené riasogule z jazera Akan a na konci predstaviteľ  z kmeňa Ainu na drevenej loďke vráti všetky riasogule s vďakou do jazera. 

5. Riasogule nie sú iba guľaté

Riasogule môžu mať v prírode ďalšie dve rastové formy okrem klasickej guľatej. Môžu rásť ako trsy prichytené na skalách či iba ako trsy voľne sa vznášajúce vo vode. Tie sa najčastejšie nachádzajú v kalných vodách a pokiaľ tam nie sú silné prúdy, vytvárajú na dne jazier koberce. 

6. Pôvod ich latinského názvu

Latinské meno riasoguličiek je aegagropila a v preklade znamená kozia srsť. Vzniklo preto, lebo ich vlásočky sú na dotyk jemné a pôsobia ako srsť tohto zvieraťa. 

7. Plávajúce riasogule

Riasogule sa väčšinu času zdržiavajú na dne nádob či jazier, kde živú. Keď ich však doma máme v nádobe, môžeme občas vidieť, že sa vznášajú na hladine. Tento jav môže mať viacero príčin.

Najčastejšie riasogule plávajú po vymenení vody. Pri gúľaní v dlaniach z riasogúľ vytlačíme vodu a je tak ľahšia. Do doby kým sa riasoguľa znova napije vody, môže sa nadnášať.

Ďalšou príčinou je kyslík vytvorený fotosyntézou. Ten sa zachytí sa na jej chĺpkoch vo forme bubliniek a nadnáša ju. Väčšinou však toto množstvo nestačí na to, aby sa odlepila od dna. Nikdy by sme však riasogule nemali mať na slnku či pod priamym zdrojom svetla schválne, aby fotosyntéza prebiehala rýchlejšie. V prírode, na dne jazier, je svetla málo a riasogule sú teda tieňomilné. Pri nadbytku svetla zvyknú žltnúť a dokonca môžu začať hniť alebo sa rozpadávať. 

8. Život v akváriu

Riasogule sú skvelým kandidátom na rastlinku do akvária, najmä pokiaľ s chovom rybičiek ešte len začínate. Na rozdiel od iných vodných rastliniek, na život v akváriu nepotrebujú filtráciu ani umelé osvetlenie. Dokonca sú pre ekosystém v akváriu veľmi prospešné. Fungujú totižto ako prirodzená filtrácia. Okrem toho, môžu pomôcť aj v boji s riasami, keďže potrebujú pre svoj život rovnaké živiny ako nežiadúce riasy. Sú tak pre ne silnou konkurenciou. Rybičky sa s nimi hrajú, plávajú pomedzi ne a tiež slúžia ako úkryt pre krevetky. 

9. Riasoguľa je zaujímavý druh riasy

Riasogule patria medzi riasy, tak ako napovedá aj ich názov. Sú to vodné organizmy, ktoré fotosyntetizujú podobne ako rastlinky u vás doma. Ich telo však nie je zložené z častí, na ktoré sme zvyknutí u bežných rastlín. Riasy žijú iba vo vode. Nekvitnú, takže na vašich riasoguliach neočakávajte žiadne kvety. Ich latinský názov je Aegagropila linnaei, no známa je skôr pod starým názvom Cladophora aegagropila. Niektorí ľudia ich volajú aj machové guličky, no biologicky nepatria medzi machy. 

10. Liečenie riasogúľ

Pokiaľ máme s riasoguľami nejaký problém, či už hnednú, žltnú, majú na sebe biely povlak, alebo sa rozpadávajú, stále je šanca pomôcť im. Dokonca, pokiaľ sme ich nechali vyschnúť, je ešte stále šanca, že sa po namočení spamätajú.

V prvom rade by sme im mali dopriať mäkkú a chladnú vodu na tienistom mieste. Pokiaľ je leto a voda sa rýchlo zohrieva, každý deň by sme do nej mali hodiť aspoň jednu kocku ľadu a vymieňať ju aspoň dvakrát do týždňa, až kým nebudú riasogule v poriadku. Do vody pridáme trochu soli, ideálne morskej.

Treba si pamätať, že zožltnuté či hnedé miesto na riasoguličke už zelené nebude. Pokiaľ je zmena farby len na povrchu, môžeme hornú vrstvu riasogule opatrne ostrihať manikúrovými nožničkami. Po preliečení sa poškodenie nebude ďalej rozširovať.