Mäsožravé rastliny

Každé dieťa má obdobie, keď túži po mäsožravej rastlinke. To, že rastlina loví hmyz, znie oveľa zaujímavejšie než to, že živiny čerpá z pôdy. V tomto článku sa vám pokúsime mäsožravé rastlinky priblížiť natoľko, aby ste sa z nich tešili čo najdlhšie. Zameriame sa najmä na mucholapku so zatváracími pascami, ktorá je najznámejšia, najlákavejšia pre deti a zároveň pomerne jednoduchá na pestovanie.

V článku sa dozviete:

  • Na akom mieste mäsožravku pestovať?
  • Ako správne mucholapku polievať?
  • Ako fungujú jej pasce?
  • A môžu deti zatvárať pasce na mäsožravke?

Odpovede na všetky tieto otázky o mäsožravých rastlinách a mnoho ďalšieho sa dozviete v ďalej článku. 

Názov a pôvod

Dionaea muscipula alebo Mucholapka obyčajná je jediným druhom rodu Dionaea. Patrí do čeľade Droseraceae (rosičkovité), kam patrí aj Rosička okrúhlolistá, ktorá rastie aj na Slovensku. Pôvod slovenského názvu mucholapky je snáď jasný. Svojimi pascami chytá muchy. Rastie na slatiniskách, kde tvorí podrasty tráv. Vo voľnej prírode rastie iba v Južnej Karolíne. 

Vzhľad a rozmery

Mucholapka má na koncoch listov papuľky, ktorými loví hmyz. Na ich okrajoch sú zúbky, ktoré slúžia ako taká klietka, keď sa papuľka zavrie s ulovenou korisťou. Vnútri sú chĺpky, väčšinou tri, ktoré reagujú na podráždenie zatvorením papuľky. Podráždenie musí v priebehu niekoľkých sekúnd prebehnúť aspoň na dvoch chĺpkoch, aby sa pasca zavrela. Vďaka tomu, že sa mucha musí dotknúť viacerých miest sa pasca nezatvára zbytočne ak náhodou do nej napríklad len padne kvapka vody.

Rastlinka zostáva malá, stonka dorastá do veľkosti maximálne 10 centimetrov. Staršie pasce sú väčšie a novootvorené menšie.

Vedeli ste, že?

Keď mucholapka kvitne, kvet treba odstrihnúť, keďže rastlinku kvitnutie veľmi vyčerpáva. 

Je dôležité, aby deti nedávali prsty do pascí. Každá pasca sa za život môže zatvoriť 3-5 krát a potom odumiera (čierne pasce sú odumierajúce). Keď sa pasce budú často zatvárať, rastlinke žiadne neostanú a nebude môcť loviť výživu. V bytoch dokonca niekedy pasca zvládne zatvorenie iba jedno. 

Druhy mäsožraviek

Okrem mucholapiek sa pestujú aj iné mäsožravé druhy, napríklad: 

Nepenthes – krčiažnik, ktorý sa nazýva aj opičí pohár, pretože v prírode z jeho pascí v tvare krčahov pijú opice. Nachádza sa v nich špeciálna tráviaca tekutina. Keď sa do pasce dostane hmyz, utopí sa a následne ho rastlina pomocou tejto šťavy strávi. Tieto rastlinky vyrastajú oveľa väčšie a väčšinou sú popínavé, niektoré sú dokonca epifyty. Niektoré sú dosť veľké na to, aby sa v nich občas ulovila aj väčšia korisť, ako napríklad jašterice, hlodavce a dokonca, niektoré druhy lovia padajúce listy, no vtedy musia mať širší krčah bez poklopu, ktorý inak slúži proti prílišnému napadaniu dažďa. 

Krčahy má aj Sarracenia, ktorá v nich má klzké chĺpky a tekutina vnútri má sladkú vôňu, na ktorú sa hmyz naláka a potom sa nevie vyštverať naspäť von. 

Drosera, známa ako rosička, žije aj u nás na Slovensku. Na koncoch listov má chápadielka, na ktorých sa tvoria drobné lepkavé kvapôčky tráviacej tekutiny. Keď sa na ne hmyz prilepí, chápadielko sa okolo neho ovinie a rastlinka začne tráviť. 

Pinguicula je známa ako tučnica, pretože jej listy sú tučné, slúžia zároveň aj na hromadenie vody. Tiež sa v nich nachádzajú žľazy, ktoré obsahujú tráviacu tekutinu, ktorá je vylučovaná po celom povrchu listu, čiže hmyz sa prilepí na list a rovno je tam strávený.

Zaujímavosť

Bývalý prezident USA Thomas Jefferson bol zberateľom mäsožravých rastlín.

Ako pestovať mucholapku?

Umiestnenie

Mucholapku a aj väčšinu iných mäsožraviek pestujeme na rozptýlenom svetle. Priame slnko neznesú. Svetla potrebujú naozaj dostatok. Dávame si pozor, aby neboli v prievane, v blízkosti radiátora a tiež v blízkosti klimatizácie. 

Mucholapku treba zazimovať na svetlom mieste pri nižšej teplote 5-10°C, ideálne na okne garáže alebo pivnice, aby mala zároveň dostatok svetla. 

Zalievanie

Pôda mäsožraviek musí byť stále vlhká. Často sa môžete stretnúť s tvrdením, že mäsožravky by mali stáť vo vode. Nie je to pre ne však najvhodnejšie. Lepšie je pôdu len udržiavať stále vlhkú. Polievame zásadne zospodu do podmisky alebo ozdobného kvetináča. Veľmi dôležité je polievať mäkkou vodou, ideálne dažďovou, destilovanou či prevarenou vodou. Tieto rastlinky potrebujú vysokú vzdušnú vlhkosť. Môžeme ich rosiť, alebo pod ne či vedľa nich položiť misku so zaliatymi kamienkami, zvlhčovač vzduchu, alebo ich dať nad akvárium. V žiadnom prípade nepoužívame lesk na listy.

Presádzanie

Mucholapku presádzame na jar raz za 1-3 roky do čistej rašeliny (kyslej pôdy). Zmiešame ju s kremičitým pieskom v pomere 2:1. Môžeme primiešať aj trochu perlitu. Kvetináč musí mať drenážne otvory, najmä preto, že polievame odspodu. 

Hnojenie

Mäsožravky hnojiť nemusíme. V rok, keď nepresádzame, môžeme na jar použiť okysľovač pôdy v slabšej koncentrácii. Existujú aj hnojivá pre mäsožravky, tie však odporúčame iba skúseným pestovateľom, ktorí vedia, kedy je toto hnojivo vhodné použiť. 

Množenie

Rastlinku množíme listovými odrezkami. List by mal byť stredne starý. Treba použiť aj stimulátor rastu a priamo zasadiť do lignocelu alebo substrátu. Tiež ju môžeme množiť delením pri presádzaní, pokiaľ vytvorí odnož.

Sú mäsožravky jedovaté?

Dobrá správa. Nie sú jedovaté. Mucholapka je teda vhodná aj do domácnosti s deťmi a domácimi zvieratkami.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Web plantizia.sk používa súbory cookies. Ďalším prechádzaním webu vyjadrujete súhlas s ich používaním.