Oxalis

Oxalis je rastlinka, ktorej zelenú formu zvanú kyslička, z prírody určite každý pozná. V posledných rokoch sa fialová forma Oxalisu, ktorej lístky vyzerajú ako motýle teší obdivu od milovníkov izbových rastlín. Poteší aj milovníkov kvetov, keďže od jari do jesene kvitne drobnými ružovými kvietkami. Ako izbovka je to veľmi vďačná rastlinka, ktorú môžu pokojne pestovať i začiatočníci. Listy niektorých druhov sú dokonca pre ľudí jedlé a môžu sa napríklad pridať do šalátu.

V článku sa dozviete:

  • Odkiaľ oxalis pochádza?
  • Čo spôsobuje jeho kyslú chuť?
  • Na aké svetlo treba oxalis umiestniť?
  • Je oxalis náročná rastlina na pestovanie? 

Prečítajte si náš článok, kde sa dozviete všetko o Oxalise.

Názov a pôvod

Oxalisu sa po slovensky hovorí kyslička, pretože jeho listy sú jedlé a majú kyslú chuť. Tiež sa mu zvykne hovoriť aj falošný trojlístok, hlavne druhu Oxalis triangularis, ktorý štvorlístok svojim vzhľadom nápadne pripomína. Patrí do čeľade Oxalidaceae, po slovensky kysličkovité. Poznáme až 570 druhov oxalisu. Najčastejšie pestovanými druhmi sú už spomínaný Oxalis triangularis, Oxalis vulcanicola a Oxalis adenophylla. Pôvodne pochádzajú z rôznych častí Južnej Ameriky. 

Vzhľad a rozmery

Oxalis triangularis, ktorý sa pestuje úplne najčastejšie, poznáme v zelenej a fialovej farbe a niekedy sa dá zohnať aj forma, ktorá má listy z vrchnej strany zelené a spodnej fialové. Listy sú na tenkých stonkách a sú zložené z troch častí. Každá táto časť má tvar trojuholníka.

Vedeli ste, že?

Oxalis na noc sklápa listy ako dáždnik. Robí to aj v prípade pálenia príliš ostrého slnečného žiarenia.

Oxalis aj kvitne. Zelená forma kvitne bielymi kvetmi, fialová zas ružovými.

Oxalis adenophylla má drobnejšie viac členité listy studenej zelenomodrej farby. Celá rastlinka sa tiež dorastá menších rozmerov ako Oxalis triangularis. Oxalis vulcanicola sa veľmi ponáša na štvorlístok, ale jeho listy nie sú zelené, ale fialové. 

Pod zemou má rastlinka hľuzy. Oxalis dokáže narásť približne do výšky 50 cm. 

Ako pestovať Oxalis

Umiestnenie

Oxalis umiestnime na miesto s množstvom rozptýleného svetla. Znesie aj priame slnko, no počas leta ho príliš silné lúče môžu spáliť. Oxalis nie je veľmi náchylný na prievan, môže byť preto umiestnený aj na okne. Zbožňuje letnenie v záhrade alebo na balkóne. Letniť ho môžeme od skorej jari do neskorej jesene, keďže znáša teplotu až do -5°C. 

Zalievanie

Oxalis polievame počas roka jeden až dvakrát do týždňa väčším množstvom vody. V lete kedy sú vyššie teploty, môže oxalis vyžadovať zálievku každý jeden až dva dni. Po každej zálievke prebytočnú vodu vylejeme. Pôda oxalisu nemôže nikdy úplne preschnúť, ale rastlinka nemôže ani stáť namočená vo vode. Rosenie listov oxalis nevyžaduje.

Presádzanie

Oxalis presádzame raz za 1 – 3 roky, vždy na jar. Kvetináč použijeme o 1 až 2 centimetre väčší, ako bol pôvodný. Použijeme záhradnícky substrát alebo substrát na izbové rastliny.

Hnojenie

Oxalis hnojíme od jari do jesene univerzálnym hnojivom, ideálne prírodným. 

Množenie

Vonku pestovaný oxalis sa množí najmä semienkami. Doma ho môžeme namnožiť tým, že rozsadíme hľuzy. Musíme ich oddeľovať opatrne, aby sme nepoškodili korene. Môžeme si pomôcť ostrým nožom. Hľuzy sadíme do univerzálneho záhradníckeho substrátu či substrátu na izbové rastliny.

Zaujímavosť

Oxalisy majú kyslú chuť vďaka kyseline šťavelovej, ktorú obsahujú. Dajú sa jesť listy, kvety, ale aj hľuzy, ktoré sú skôr sladké. 

Zimovanie

Oxalis prežíva istú časť života bez listov iba ako hľuza pod zemou. Nastáva to v čase dormancie, počas zimy. U mladých rastlín sa to deje každý rok, u starších každých 4 – 5 rokov. Pokiaľ máte dostatok svetla, možno rastlinka nebude zimovanie potrebovať. Odporúčame ale aspoň raz za dva roky oxalis ostrihať a zimovať, pretože hľuzy sa postupne vyčerpávajú a bez zimovania vydržia iba zopár rokov.

Zimovanie začíname tak, že v septembri postupne obmedzujeme zálievku, až kým niekedy koncom októbra až v novembri prestaneme polievať úplne. Ešte približne mesiac bude oxaliť čerpať vodu z poslednej zálievky. Listy postupne zoschnú. Úplne suché listy pravidelne odstraňujeme. Potom máme dve možnosti – buď hľuzy necháme v zemi až do jari a iba ich presunieme na tmavé miesto, alebo ich z pôdy vyberieme a uskladníme v tme, suchu a ideálne pri teplote 10 – 12°C.

V marci môžeme oxalis začať prebúdzať – jemne ho polejeme, prípadne, ak sme hľuzy vybrali, zasadíme ich do čerstvej zeminy a polejeme. Keď sa začne budiť a vyženie výhonky nových listov, treba dávať pozor, aby sme ho nezabudli pravidelne polievať. 

Je rastlinka jedovatá?

Pre ľudí oxalis jedovatý nie je, avšak domácim zvieratkám by mohlo jeho požitie spôsobiť tráviace ťažkosti.

-25%

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Web plantizia.sk používa súbory cookies. Ďalším prechádzaním webu vyjadrujete súhlas s ich používaním.