Peperómie

O peperómiách sa hovorí, že sú nenáročné na pestovania, avšak veľa pestovateľov by toto tvrdenie vedelo aj vyvrátiť. Keď im však nájdeme vhodné miesto a zvykneme si na správny režim polievania, budú nás tešiť svojimi nádhernými listami a kvetmi, ktoré vyzerajú ako z inej planéty. Na výber je z obrovského množstva druhov a kultivarov, ktoré často ani nevyzerajú, že sú príbuzné.

V článku sa dozviete:

  • Koľko svetla peperómie potrebujú?
  • Ako zistíme, že majú peperómie nedostatok vody? 
  • Treba peperómie presádzať každý rok? 
  • Akým spôsobom sa peperómie množia? 

Pozrite sa s nami bližšie na tieto rastlinky, ktoré vás prekvapia nie len vzhľadom, ale aj spôsobmi, akými rastú v prírode.

Názov a pôvod

Peperómie, po slovensky pieprovce, pochádzajú najmä zo severnej a strednej Ameriky. Tam väčšina rastie epifiticky (bez koreňov v zemine) na spráchnivenom dreve, alebo sa schovávajú v zemi v podobe hľuzy a ich listy vyjdú na povrch iba v období dažďov.

Nájdu sa aj v iných tropických častiach sveta – napríklad v Afrike bolo objavených 17 druhov. Celkovo je známych niečo cez 1500 druhov.

Peperómie patria do čeľade Piperaceae po slovensky pieprovité. Ich latinský názov v preklade znamená „podobný piepru“. Piepor čierny je rastlina, z ktorej získavame čierne, biele a zelené korenie. Peperómie sa na ňu podobajú kvetmi.

Vzhľad, druhy a rast

Peperómie majú rôzne veľké listy, ktoré sú spravidla kožovité, rôzne hrubé – často sukulentné a štruktúrované s textúrou ako má napríklad Peperomia caperata, či chlpaté ako má Peperomia incana.

Majú rôzne farby, od odtieňov zelenej, cez panašovanie (Peperomia clusifolia Ginny s panašovaním a ružovými, takmer červenými okrajmi), až po odtiene ružovej a červenej.

Niektoré majú zvláštne vzory na listoch, ako napríklad Peperomia argyreia Watermelon, na ktorej listoch sa striedajú tmavšie zelené a strieborné prúžky, takže každý list vyzerá, ako malý melón. Peperomia prostrata, má okrúhle lístky s tmavozelenými škvrnami, ktoré vyzerajú ako pancieriky malých korytnačiek.

Tvar listov môže byť oválny, špicatý (Peperomia caperata) či takmer okrúhly (Peperomia obtusifolia). Peperomia scandens má listy podobné listom pothosov či filodendrónu scandens – v tvare srdiečok (a rovnako ako tieto rastliny, tiež je popínavá).

Niektoré druhy majú na listoch epidermálne okienka, ktoré slúžia na to, aby sa svetlo dostalo k chlorofylu, pretože ich povrch listov je zhrubnutý, aby chránil rastlinu pred spálením. 

Častokrát na nich môžeme vidieť tyčinkové kvety, ktoré vyzerajú ako tykadlá. Väčšinou majú plytké korene alebo hľuzu.

Niektoré tvoria kríky (Peperomia meridiana), iné sa popínajú (Peperomia rotundifolia Hope, Peperomia Ruby Cascade, Peperomia prostrata).

Ako pestovať peperómie?

Umiestnenie

V prírode síce väčšina peperómií žije bez substrátu, vaša rastlinka je však pravdepodobne v kvetináči a preto musíme prispôsobiť starostlivosť. Našťastie tieto rastlinky sú pomerne prispôsobivé. Väčšina kultivarov, ktoré sa pestujú ako izbové rastlinky, má rado nepriame slnko. To znamená, že ich umiestnime na svetlé miesto. Ak majú svetla príliš veľa alebo príliš málo, uvidíme to na listoch. Hlavným poznávacím znamením je menej výrazná farba, prípadne listy môžu byť lámavé, na priamom slnku dokonca spálené ( s bielymi či žltkastými škvrnami).  V prílišnom tieni napríklad panašované druhy budú strácať panašovanie a zelená bude bledšia. Tiež potom pomalšie vyrastajú nové listy, ktoré sú tiež výrazne menšie ako tie čo pôvodne rastlinka mala. Tiež peperómie umiestnime mimo prievanu či radiára. V zime pri nich neotvárame okná, pretože pri prievane a chlade im schnú okraje listov. 

Zalievanie

Peperómie nie je potrebné polievať veľmi často, pretože sú veľmi citlivé na preliatie. Keďže majú sukulentné listy, pri veľkom množstve vody naberú na váhe a stopka ich neudrží, takže podľa typu rastu buď odpadnú, alebo sa stonka ohne a rastlina je zvädnutá.

Peperómie polievame približne raz do týždňa. Horné 3-4 cm substrátu musia pred každou zálievkou preschnúť. Rastlinky s tenkými stonkami (väčšinou sú to popínavé) polievame trošku častejšie než také, čo majú stonky hrubšie. Polievame ich zospodu do misky alebo do ozdobného kvetináča, pretože ich listy sú tak nahusto, že ak by sme ich polievali zvrchu, mohli by ľahko začať odhnívať, alebo by mohli ochorieť plesňovým ochorením.

Peperomia majú plytké korene, takže sú náchylné na hnilobu. Väčšina je sukulentná, takže ak si nie sme istí, či ich máme poliať, počkáme radšej ešte pár dní. Ak už zálievku naozaj potrebujú, spoznáme to podľa toho, že ich listy už nie sú také pevné a idú ľahko ohnúť do tvaru U. Do tohto bodu by sa však nemali dostávať často, pretože by mohli začať chradnúť a strácať listy.

Pozor – peperómie rastú skôr v zime, než v lete, takže ich nezimujeme. Zálievku v zime obmedzíme iba preto, že pôda pomalšie vysychá. Práve v lete rastú pomenej, no vtedy zas musíme polievať viac kvôli rýchlejšiemu vysychaniu.

Pri rosení, ktoré vyžadujú hlavne v lete, tiež dávame pozor, aby sme to neprehnali. Rosíme vždy ráno, aby listy stihli rýchlejšie vyschnúť. Lepšie je použiť zvlhčovač vzduchu, alebo k nim umiestnime misku s vodou, prípadne ich môžeme položiť na misku s kamienkami zaliatymi vodou, tak, aby hladina bola nižšie ako povrch kamienkov (a kvetináč) – aby nestáli vo vode.

Presádzanie

Peperómie presádzame vždy na jar. Stačí ich presadiť raz za 3 – 4 roky, keď už sa v kvetináči naozaj tlačia. V jednom kvetináči vydržia aj roky a pretože majú veľmi plytké a jemné korene, môžeme im pri presádzaní ublížiť. Rastlinky však musíme zmladzovať a trochu prerieďovať.

Použijeme substrát pre izbové rastliny, ktorý môžeme odľahčiť primiešaním perlitu alebo substrátu na kaktusy a sukulenty. Odporúčame použiť kvalitné substráty Profík.

Ideálne je peperómie sadiť do terakotových kvetináčov, v ktorých lepšie preschnú, vďaka tomu, že v nich lepšie prúdi vzduch. 

Hnojenie

Peperómie hnojíme tekutým hnojivom na izbové rastliny po celý rok podľa návodu na danom hnojive. 

Množenie

Peprómie sa dajú množiť rôznymi spôsobmi. Stonkové / vrcholové odrezky, či listy so stopkami, môžeme dať zakoreniť do vody, či priamo do substrátu. Tiež môžeme dať do substrátu aj kúsok z listu, musí v ňom byť kúsok žilnatiny. Korienky sa začnú objavovať zhruba po mesiaci. Ak použijeme prášok či gél na zakoreňovanie, tak aj skôr. Ak sme odrezok dali priamo do substrátu, udržiavame ho mierne vlhký. Tiež môžeme rastlinky deliť pri koreňoch pri presádzaní. Peperómie je ideálne množiť na jar.

Je rastlinka jedovatá?

Peperómie nie sú jedovaté, dokonca čistia vzduch od formaldehydu a niektoré druhy sa v domovine používajú aj ako liečivo.

Zaujímavosti

  • Peperómie delíme na epifytické a geofytické. Epifytické rastliny žijú bez potreby byť zakorenené v zemi, ale korenia na rôznych iných povrchoch, napríklad stromoch, skalách, alebo v prípade väčšiny peperómií, na spráchnivenom dreve. Geofytické rastliny sú tiež veľmi špecifické. Väčšinu času sú schované pod povrchom zeme vo forme hľuzy a v určitý čas, u peperómií pošas obdobia dažďov, vykuknú listy na povrch. Tieto peperómie sa členia do vlastnej skupiny, resp. podrodu s názvom Tildenia. Nedávno bolo objavených 25 nových druhov, ktoré žijú týmto spôsobom. Sú to sukulenty, pretože v podzemnej hľuze v období sucha zadržiavajú vodu. Takéto peperómie sa nachádzajú hlavne v Andách.
  • Kvety peperómií sú vlastne súkvetia, majú tyčinkový tvar a nachádza sa na nich veľké množstvo drobných kvietkov, ktoré voľným okom väčšinou nerozoznať. Opeľované sú hmyzom i vetrom.
  • Na peperómie sa podobá rastlinka Pilea peperomioides, ktorá vďaka tejto podobe dostala i meno. Rozoznáme ju podľa toho, že listy tvoria takmer dokonalé kruhy, aké nemá žiadna peperómia. Preto sa jej hovorí aj plalacinková rastlinka, UFO rastlinka alebo čínska mincová rastlinka. 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Web plantizia.sk používa súbory cookies. Ďalším prechádzaním webu vyjadrujete súhlas s ich používaním.