O sukulentoch je všeobecne známe, že sú nenáročné na starostlivosť, veľa vydržia bez vody a zvládnu ich aj začiatočníci. Aké rastliny však medzi sukulenty patria? Čím sú iné od bežných rastlín? Prečítajte si v tomto článku všetko, čo o sukulentoch potrebujete vedieť. Vysvetlíme vám čo sú zač, predstavíme vám najčastejšie pestované druhy a popíšeme správnu starostlivosť o ne.

Čo sú to sukulenty a odkiaľ pochádzajú?

Sukulenty sú všetky rastliny (vrátane kaktusov), ktoré majú akúkoľvek časť prispôsobenú na to, aby v nej udržiavali vodu či živiny. Vyvinuli si tento mechanizmus pretože väčšinou rastú v nehostinných oblastiach chudobných na vlahu a živiny.

Slovo “sucus” znamená v latinčine “dužina”. To vypovedá o tom, že sukulenty často majú listy, prípadne iné časti tela plné dužiny. Veľa čeľadí obsahuje i sukulentné rastlinky.

Niektoré sukulenty sú prispôsobené k životu na púšti, kde sa striedajú obdobia sucha a dažďov a niektoré zase žijú v oblastiach, kde jedinou vlahou je rosa či hmla. Môžu žiť aj na pobrežiach či na soľných panvách, kde je veľa minerálnych látok v substráte.

Sukulenty, rovnako ako kaktusy, prispôsobili svoj metabolizmus na fotosyntézu cez deň a transpiráciu v noci. Ich stonky bývajú málokedy zdrevnatelé a sú tiež schopné fotosyntézy.

Okrem toho, ich povrch je často pokrytý voskovou vrstvou alebo drobnými chĺpkami, čo taktiež spomaľuje odparovanie.

Podľa vedeckých definícií medzi sukulenty patria aj bromélie a tillandsie – mnoho bromélií má na listoch drobné šupinky, ktorými prijímajú vodu a aj ju tam istý čas držia.

Typy sukulentných častí rastlín

Sukulentné časti rastliny môžu byť listy, stonky, či korene. Tieto časti sú mäsité alebo kožovité, zhrubnuté.

Kaudex

Niektoré sukulenty sa nazývajú tzv. kaudiciformné, pretože majú kaudex, čo je stonková hľuza nad zemou (a v období sucha pod zemou). Familiárne im, ale väčšina pestovateľov hovorí jednoducho kaudexy.

Ostatné sukulenty v svojich sukulentných častiach držia najmä vodu a minimum živín, no kaudexy v kaudexoch držia hlavne živiny.

Niektoré z týchto rastlín sú geofytické, takže obdobie sucha vyčkávajú pod zemou. V kaudexe sú vlastne všetky živiny, ktoré rastlina potrebuje, aby prežila obdobie bez listov a keď naprší, vytvorí nadzemnú časť so stonkami, listami a prípadne aj vykvitne. Niektoré kaudexy ostávajú nad zemou počas celého života.

Niektoré rastliny začínajú život s kaudexom, avšak ten potom zanikne. Tieto rastliny voláme bonsai-sukulenty.

Pachycaul

Pachycauly sú tiež rastliny so zhrubnutou stonkou, ktorá je disproporčne veľká a odnoží / konárov je iba zopár na celej rastline, alebo sú príliš malé. Medzi rastliny s pachykaulom patrí napríklad baobab, ktorý je známy z knižky Malý princ.

Niektoré stromy vytvárajú pachykaul, až keď sú dospelé. Týmto sa vraví fľaškové stromy.

Pachykauly sa ťažšie rozmnožujú. Zaujímavé je, že veľa druhov je endemických pre jednotlivé ostrovy v oceánoch (endemické znamená, že nikde inde nerastú).

Trichómy

Trichómy sú drobné šupinky alebo vlásky na povrchu listov niektorých rastlín. Trichómy môžu mať rôzne funkcie. U bromélií tvoria sukulentnú časť rastliny. Cez ne tillandsie a niektoré iné bromélie, napríklad Aechmea, získavajú vodu a aj ju tam udržiavajú. Okrem toho ich aj chránia pred priamymi slnečnými lúčmi. Trichómy dávajú listom striebristý nádych. Z nich sú tvorené aj prúžky na listoch známej bromálie Aechmea fasciata.

Typy sukulentných rastlín

Geofyty

Ako sme si už spomenuli pri kaudexoch, geofyty sú rastliny, ktoré obdobie sucha prečkávajú pod zemou bez zelených častí. Patria sem hľuzoviny i cibuľoviny. Takže cibuľa, cesnak, či tulipány sú sukulenty tiež. Taktiež napríklad pivonky či alocasie.

Veľmi zaujímavými geofytmi sú živé kamene – Lithopsy, ktoré naozaj vyzerajú ako kamienky, čím sa chránia pred spásaním. Niektoré Hawortie (sukulenty výzorovo podobné Aloe) sú tiež geofytické.

Rastliny so sukulentnou stonkou

Niektoré rastliny uchovávajú vodu v stonke. Táto stonka väčšinou nedrevnatie, v niektorých prípadoch však áno, napríklad pri tučnoliste – Crassula ovata, ktorá má sukulentné aj listy. Ak je stonka zelená, prebieha v nej aj fotosyntéza.

Rastliny so sukulentnými listami

Pokiaľ má rastlina sukulentné listy, väčšinou sú zhrubnuté a plné dužiny. Niekedy môžu mať tvar až guľatý, napríklad ako Starček / Senecio Rowleyanus. Niektoré rastliny pôsobia ako sukulenty kožovitými listami, pokiaľ ale nemajú dužinu, sú to len xerofyty. Sem by sme mohli zaradiť napríklad niektoré dracény, ktoré boli predtým nazývané Sansevieria (poznať ich však môžete aj ako svokrine jazyky). Dužina mnohých sukulentov obsahuje liečivé látky, napríklad Aloe vera, či skalná ruža – Sempervivum.

Zaujímavosť – Epidermálne okno

Niektoré sukulenty majú na listoch tzv. epidermálne okno, čo je priesvitná časť povrchu listu. Je to preto, že žijú v podmienkach, kde si museli vytvoriť hrubšiu vrstvu povrchu, aby ich chránila pred slnečným svetlom, alebo žijú na miestach, kde slnka až tak veľa nie je.

Toto okno slúži na to, aby sa dovnútra listu dostalo čo najviac svetla, potrebného pre fotosyntézu.

Epidermálne okienko majú napríklad lithopsy, alebo aj starček Senecio rowleyanus. Fenestraria rhopalophylla je dokonca podľa toho pomenovaná, keďže tento jav sa nazýva fenestrácia. Jej okná sú na celej vrchnej časti listu, ktorá je plochá.

Zaujímavé je, že toto okno majú i niektoré mäsožravky krčiažniky – Sarracenia, Darlingtonia a Cephalotus a tiež niektoré peperómie (aj tie sú často sukulentné). Pri mäsožravkách je to skôr preto, aby nalákali na svetlo hmyz, alebo ho zmiatli.

Starostlivosť o sukulenty

Starostlivosť o sukulenty je rozmanitá. Záleží od konkrétneho druhu. Väčšinu však potrebujú veľa rozptýleného svetla a málo vody. Isté je, že neznesú stáť vo vode a mať namočené listy, no aj tu existujú výnimky a je ich mnoho.

Vždy je dobré zistiť si, aký druh doma pestujeme a riadiť sa jeho nárokmi na starostlivosť.

Prekvapivo, niektoré sukulenty často znesú i rosenie, voda im však nemôže dlho zostať v záhyboch, mohla by sa začať šíriť hniloba. Pred každou zálievkou sa presvedčíme, že substrát úplne preschol.

Substrát používame špeciálny, určený pre kaktusy a sukulenty. Niektoré druhy ako napríklad zamioculcas, sansevierie znesú aj substát na izbové rastliny, prípadne im môžeme namiešať pol na pol substrát na izbovky a na sukulenty

Čo sa týka hnojenia, hnojíme buď špeciálnym hnojivom pre kaktusy a sukulenty, alebo pre izbové rastliny v závislosti od druhu.

Sukulentom sa dobre darí v kvetináčoch z terakoty, keďže v nich ľahšie preschne substrát. Povinnosťou sú drenážne otvory na spodku kvetináča, kadiaľ odteká prebytočná voda. Z podmisky/ ozdobného črepníka prebytočnú vodu po každej zálievke vylejeme.

Najznámejšie sukulenty

Crassula ovata

Crassulaceae sú jednou z najväčších čeľadí, plných sukulentov (vo väčšine čeľadí sú okrem sukulentov aj iné rastliny). Tučnolist je najznámejšou rastlinou, hovorí sa že prináša šťastie a peniaze. Stonka po rokoch drevnatie a keď je stromček dosť starý, dá sa pestovať i celoročne vonku.

Senecio rowleyanus

Starček rowleyho je sukulent, ktorý vyzerá ako malé hrášky na šnúrke. Jeho listy sú úplne guľaté a tvoria bohaté previsy. Je to snáď najroztomilejšia rastlinka.

Sedum burrito

Poznáme veľa druhov sedum, no burrito nad nimi vyčnieva. Táto ťahavá rastlinka z Mexika je viac ako zaujímavá. Vyzerá, ako chvostík oslíka, po čom aj dostala názov, keďže burro je v španielčine oslík.

Echeveria a Sempervivum

Echeverie a sempervivá sú tzv. skalné ruže. Ich dužina sa používa na liečenie bolesti ucha. Echcevérie pestujeme ako izbovky, sempervivum prežije zimu vonku. Veľmi sa na seba podobajú. Veľmi rýchlo sa množia a tvoria množstvo odnoží.

Kalanchoe

Najznámejšie kalanchoe je Kalanchoe blossfeldiana, ktoré veľmi často a dlho je schopné kvitnúť. Jeho listy sú obyčajné a zelené, ale niektoré iné druhy kalanchoe majú listy prúžkované, vzorované či chlpaté.

Zamioculcas zamiifolia

Kto by nepoznal zamio? Je to jedna z najmenej náročných rastlín, vhodná aj do tieňa. Obľúbený nájomník obchodných centier a kancelárií, ktorý prežije aj tvrdšie podmienky. Jediné, čo neprežije, je preliatie. A vlastne aj choroby a škodce nemusí…

Živé kamene

Lithopsy sa momentálne tešia veľkej obľube. Vyzerajú ako kamienky – vďaka tomu získali aj svoju prezývku živé kamene. Sú takmer celé schované pod pôdou, trčí iba vrch listu pokrytý epidermálnymi okienkami, ktoré tvoria zaujímavé vzory v rôznych farbách.

Ďalším živým kameňom je Pleiospilos, ktorého trčí zo zeme o trošku viac. Zaujímavý je ich spôsob života, keď cez štrbinku medzi listami vyrastá ďalší pár listov a staré listy uschnú. Toto majú spoločné oba druhy.

Svokrine jazyky

Predtým známe ako Sansevieria, teraz na základe genetického porovnania dracény. Niektoré druhy sú sukulentné, najmä tie, ktoré majú cylindrické (tučné) listy. Rovnako, ako zamioculcas, sú to prakticky nezabiteľné rastliny.

Aloe, hawortia, agáve, gastéria

Tieto rastlinky sú veľmi podobné. Aloe vera je najznámejšie aloe, ktoré sa preslávilo svojou liečivou silou. Odporúčame však doma aloe priamo z rastliny nejesť, keďže na konzumáciu sa musí spracovať. Môžete si však dužinu potierať na rany, podráždenú pokožku, spáleniny… Overene vám urýchli hojenie.

Z hawortií je najobľúbenejšie zebrina, ktorá má biele pásiky na listoch. H. cooperi je známa pre jej priesvitné listy, ktoré sú takmer celé pokryté epidermálnym oknom. Z agáve sa vyrába prírodné sladidlo.

Gastéria vyzerá trochu ako zelené jazyky vyrastajúce zo zeme.

Slonia noha – nolina

Jej latinský názov je pomerne zložitý – Beaucarnea recurvata. Typická rastlina s kaudexom. Veľmi nenáročná. Vedeli ste však, že jej názov slonia noha nie je správny? Toto označenie by malo patriť rastlinke Dioscorea elephantipes.

Baobab

Typický príklad pachykaulu. Rastú v Afrike a Austrálii. Ich kmeň mení hrúbku v závislosti od množstva prijatej (či odparenej a využitej) vody. Niektoré sú staré 1000 – 2000 rokov.

Ceropegia

Rastliny, známe ako lampášik. Najznámejšia (a najkrajšia) je Ceropegia woodii, ktorá má panašované listy v tvare srdiečok. Okrem toho je prevísavá. Tvorí hľuzy v zemine a dokonca aj vzdušné.

Orbea a stapélia

Tieto rastlinky ľudia pestujú pre ich nádherný kvet. Má to však jeden háčik – tento kvet veľmi smrdí. V angličtine sa nazýva carrion-flower.

Dendrobium

Znalci už vedia, že dendróbium patrí medzi orchidey. Niektoré orchidey sú sukulenty. Dendróbiu k tomuto slúžia internodiálne pahľuzy, ktoré sa ťahajú pozdĺž stonky. Vo svojej domovine (Ázii) sú tieto hľuzy z niektorých druhov dendróbií veľkou pochúťkou.

Monolena

Táto zaujímavá rastlina je tropická, pije vodu, ako by nemala hľuzu a polievať ju treba snáď každý druhý – tretí deň. V prírode v jej hľuze žijú symbioticky mravce.

Caladium, Alocasia, Begonia

Zopár príkladov rastlín s hľuzami. Ich starostlivosť je klasická ako o iné bežné izbové rastliny. Caladium však na jeseň príde o všetky listy a na jar znovu vyrastú, rovnako to majú niektoré begónie.

Cyclamen

Perský cyklámen je príklad rastliny s kaudexom, aj keď nenápadným. Táto rastlina má veľmi zaujímavé kvety, väčšinou – ako inak – cyklámenové, prípadne biele, ružovkasté či červené a listy s mramorovaným panašovaním. Niektoré druhy sú mrazuvzdorné.