10 najčastejších chýb pri pestovaní izbových rastlín

Vyhnite sa pri pestovaní vašich izbových rastlín týmto chybám. Stačia malé zmeny v starostlivosti alebo umiestnení rastliniek a budú oveľa viac prosperovať. Ak sa niektorej z vašich rastliniek nedarí, možno práve vďaka tomuto článku prídete na to, čo môžete zlepšiť.

1. Nesprávne umiestnenie rastliny v priestore

Najčastejšou chybou pri pestovaní izbových rastlín, najmä pokiaľ s ním ešte len začínate, býva nevhodné umiestnenie rastliny v priestore. Môže to byť umiestnenie rastliny na miesto, kde má rastlina príliš málo svetla alebo naopak na veľmi ostré slnko.

Keď si zaobstaráme novú rastlinku, vždy by sme si mali zistiť, aké podmienky preferuje. Rastline, ktorá napríklad pochádza z púští či polopúští sa určite nebude dobre dariť v úplnom tieni. Naopak rastlinám, ktoré v prírodných podmienkach žijú v zákryte iných rastlín, ako napríklad asparagus, by sme umiestnením na priame slnečné lúče ublížili.

Špeciálnym prípadom sú panašované rastliny, ktoré majú na listoch biele fľaky. Tie vždy umiestňujeme na svetlejšie miesto, ako ich čisto zelenú verziu.

Ak má rastlina nedostatok svetla, zistíme to napríklad tak, že jej listy sú malé a stonky sa naťahujú smerom k oknu. Ak má naopak svetla priveľa, môžu sa jej spáliť konce listov.

Kam je vhodné umiestniť jednotlivé druhy rastlín, sa môžete dočítať napríklad v našom Rastlinnom sprievodcovi.

2. Príliš nízka alebo naopak príliš vysoká izbová teplota

Nevhodná teplota v miestnosti môže robiť problémy pri pestovaní rastlín. Ak v zime nekúrime a teplota je príliš nízka, tropické druhy nemusia byť u nás spokojné. Naopak ak máme zapnuté radiátory na maximum, prípadne kúrime krbom, ktorý vytvára silné teplo a suchý vzduch, môžu sa rastliny u nás prehrievať. Vo veľmi teplých miestnostiach tiež rastlinám rýchlejšie preschne pôda a musíme ich častejšie polievať. Dôležité je tiež v tomto prípade zvyšovať vzdušnú vlhkosť.

Dávame pozor aj na to, aby sme rastlinky s jemnejšími listami, ako napríklad calathey, neumiestňovali pod klimatizáciu. Odolnejšie druhy ako napríklad svokrine jazyky či zamioculcasy zvládnu aj suchší studený vzduch, ktorý vydáva.

3. Nedostatočné alebo naopak prehnané polievanie rastlín

Niekedy chceme dopriať rastlinám čo najlepšiu starostlivosť a tak ich často chodíme polievať, aby neboli suché. Avšak zrazu im začnú žltnúť listy a zistíme, že v kvetináči stojí voda. Poznáte tento scenár? Častokrát sa stáva, že práve prebytočnou „láskou“ a starostlivosťou rastlinám ublížime. Najmä ak sa jedná o sukulenty či iné druhy, ktoré vydržia bez vody aj viac ako týždeň.

Keď si zaobstaráme novú rastlinku, mali by sme si zistiť ako často je potrebné polievať ju. Niektoré druhy vyžadujú vodu len raz za dva týždne a iné môžeme pokojne polievať aj viackrát týždenne. Niektoré rastliny by mali mať stále mierne vlhkú pôdu a ďalšie zas musia medzi zálievkami preschnúť. Pravidelnosť a množstvo zálievky vždy prispôsobíme konkrétnemu druhu.

Vždy dávame pozor, aby na dve kvetináča nestála voda, keďže to môže spôsobiť odhnívanie koreňov.

Riadime sa tiež známkami spokojnosti či nespokojnosti na rastline. Ak má všetky listy zelené a rastú jej nové zdravé listy, tak zalievame správne. Ak má rastlina žltnúce listy, prípadne mäkké a hnednúce listy, má vody príliš veľa. Ak sú naopak listy suché, môžeme zalievať častejšie.

4. Príliš studená voda, s ktorou sa polieva

Pred polievaním rastlín by sme mali vodu nechať poriadne odstáť. Dávame pozor, aby sme nepolievali čerstvo napustenou studenou vodou. Ak musíme poliať rastlinu narýchlo, napustíme si vodu izbovej teploty, aby rastlina nemala šok.

5. Nízka vzdušná vlhkosť

Nízka vzdušná vlhkosť v miestnosti zvykne byť problémom najmä pri tropických druhoch, ktoré vyžadujú vyššiu vzdušnú vlhkosť. Sú nimi napríklad calathey, stromanthe alebo maranty. To, že má rastlina nedostatok vzdušnej vlhkosti ľahko spozorujeme napríklad vďaka tomu, že má suché konce listov, prípadne sa jej listy skrúcajú.

Zvýšiť vlhkosť môžeme napríklad difuzérom. V zime môžeme použiť keramický odparovač s vodou, ktorý sa vešia na radiátor.

TIP na lokálne zvýšenie vlhkosti pri rastline: do podmisky nasypeme kamienky, zalejeme ich vodou až po vrch a na ne položíme rastlinku (tak, aby bola nad kamienkami s vodou, nie ponorená vo vode).

6. Umiestnenie citlivej rastliny do prievanu

Prievan zvykne robiť problémy napríklad pri pestovaní fikusov alebo calatheí. Fikusy naň reagujú opadávaním listov, calatheám sa zas zvyknú listy skrútiť a postupne usychajú. Pri týchto druhoch dávame pozor, aby sme ich neumiestňovali do prievanu alebo pod klimatizáciu.

Rastliny, ktoré lepšie zvládajú umiestnenie v prievane či pod klimatizáciou sú napríklad svokrine jazyky, zamioculcas či aglaonémy. Dávame však pozor, aby v zime neboli umiestnené priamo pred oknom, ktorým vetráme, keďže mrazivý vzduch by im už mohol ublížiť.

7. Nesprávne zvolený substrát

Rôzne druhy izbových rastlín vyžadujú rôzne substráty. Niektoré majú radšej vzdušnejší, iné kyslejší, kamenistý… Pri výbere substrátu na presádzanie dávame pozor, aby bol vhodný pre vybraný druh rastliny. Napríklad kaktusy a sukulenty vyžadujú špecifický typ substrátu určeného priamo pre ne. Podobne aj orchidey.

Pre zelené izbové rastliny môžeme používať už vopred namiešané mixy substrátu, ako napríklad Profík pre izbové rastliny, ktoré majú už všetky potrebné zložky zamiešané. Môžeme tiež vytvoriť vlastný mix substrátu pomocou rašeliny, perlitu, kokosových vlákien, kremičitého piesku a iných zložiek zmiešaných v správnom pomere.

8. Zanedbanie presádzania alebo presadenie do príliš veľkého kvetináča

Ak rastliny dlhodobo nepresádzame do nového substrátu, postupne začnú stagnovať, keďže zo substrátu už využili všetky živiny, ktoré obsahoval. Väčšinu izbových rastlín sa odporúča presádzať raz za 1 – 3 roky, pri starších veľkých rastlinách aspoň raz za 4 roky. Pri presádzaní im vymeníme substrát za nový, čerstvý plný živín a tiež zväčšíme priemer kvetináča, aby sa mohla koreňová sústava ďalej rozrastať.

Nový kvetináč by mal mať priemer len o pár centimetrov väčší ako pôvodný. Ak zvolíme príliš veľký kvetináč, bude sa v prebytočnej hline držať veľa vlahy, ktorá môže spôsobovať odhnívanie koreňov. Tiež tým spomalíme rast rastliny, keďže množstvo energie bude venovať rastu koreňového systému, aby vyplnila priestor a stabilne držala v pôde a nebudeme teda vidieť rásť nadzemnú časť.

9. Zanedbanie hnojenia alebo naopak prehnojenie rastlín

Počas vegetačného obdobia, približne od marca do októbra, by sme mali rastlinám pridávať živiny pomocou hnojiva. Ak tento krok preskočíme, rastlinky budú rásť pomalšie a kvôli nedostatku živín môžu byť listy menšie a nie také pekné, ako keď sme si rastlinu zaobstarali.

Pri aplikácii hnojiva sa vždy riadime návodom na obale. Dávame pozor, aby sme dodržali koncentráciu hnojiva a tiež to, ako často ho máme aplikovať. Príliš veľké množstvo hnojiva môže rastlinu spáliť, čo spoznáme podľa hnedých fľakov na listoch.

10. Zabúdanie na preventívnu kontrolu výskytu škodcov

Izbové rastliny by sme mali pravidelne aspoň raz do mesiaca kontrolovať. Pozrieme si listy z vrchnej a spodnej strany a tiež pôdu. Sledujeme, či sa na rastline niečo nehýbe, prípadne či z pôdy nevylietavajú mušky.

Ako prevenciu proti škodcom môžeme aplikovať 1 – 2 krát do mesiaca nimbový olej alebo prírodný prípravok NeemAzal.