Kaktusy a sukulenty sú snáď najobľúbenejšou skupinkou rastlín. Vplýva na to ich neskutočná rozmanitosť a hlavne nenáročnosť. Aká iná rastlinka by vydržala taký dlhý čas bez poliatia, ako práve kaktus?

V článku sa dozviete:

Ako sa správne starať o kaktusy?
Potrebujú kaktusy špeciálny substrát?
Na akom mieste sa bude kaktusom najlepšie dariť?
Ako si môžeme doma rozmnožiť kaktusy?
Naozaj môžu niektoré kaktusy prežiť zimu vonku?

Prečítajte si tento článok, kde sa dozviete všetko, čo Vás zaujíma o týchto odolných pichľavých rastlinách.

Názov a pôvod

Kaktusy sú suchomilné sukulentné rastliny patriace do čeľade Kaktusovité (Cactaceae). Doposiaľ je známych takmer 2 000 rôznych druhov kaktusov a skoro všetky z nich pochádzajú z amerického kontinentu. Sú rozšírené od Kanady až po južnú Patagóniu. Najtypickejšou pre kaktusy je oblasť Mexika.

Vzhľad, druhy a rozmery

Čelaď kaktusovitých delíme na štyri podčeľade: Opuntioideae, Maihuenioideae, Pereskioideae, Cactoideae.

Medzi Opuntioideae patria známe opuncie. Tých poznáme asi 300 druhov. Niektoré rastú vzpriamene, iné sa plazia. Sú väčšinou ploché, ich telo je zložené z článkov, tvarom často pripomínajú ušká zajačikov alebo Mickeyho mousea (najčastejšie pestovaná Opuntia microdasys je krásnym príkladom). Ich tŕne sú buď drobné, niektoré tenšie ako vlasy a viaceré druhy naopak tŕne nemajú vôbec. Väčšinou sú tieto kaktusy jedlé – konzumujú sa ich plody, prípadne aj čerstvé výhonky. Najviac druhov rastie v Mexiku, kde z nich robia džemy, džúsy, múku, dávajú sa i do čajových zmesí a používajú sa ako sladidlo. Tiež ich používajú ako objemové krmivo pre dobytok. Zaujímavé je i to, že sa z ich stoniek robí papier.

Ďalšou podčeľaďou sú Maihuenioideae, kam patria len dva druhy a ako jediné kaktusy tvoria pôdopokryvné koberčeky. Žijú vo veľkých nadmorských výškach Argentíny a Čile. Majú i drobné sukulentné listy. Vďaka životu v horách sú odolné voči chladu i vlhkosti.

Treťou podčeľaďou sú Pereskioideae, ktorým sa hovorí listové kaktusy, pretože majú listy, ktoré vyzerajú, prekvapivo, ako listy nesukulentných rastlín. Sú to jediné kaktusy bez sukulentných listov. Tiež ich stonky sú pomerne tenké. Medzi kaktusy patria preto, že tiež majú areoly. Sú to evolučne najstaršie kaktusy a podľa botanikov predchodcovia kaktusov vyzerali ako Pereskia.

Poslednou a najpočetnejšou podčeľaďou sú Cactoideae. Patrí sem až 80% kaktusov. Medzi najznámejšie druhy patrí Mammillaria, Epiphyllum (fishbone cactus), Rhipsallis, Schlumbergera (vianočný kaktus), Cleistocactus, Echinocactus, Melocactus, Ferocactus, Cereus.

Vedeli ste, že…?

Najvyšší kaktus je Pachycereus pringlei, ktorý má v dospelosti takmer 20 metrov.

Najmenší kaktus je Blossfeldia liliputiana, ktorá má v dospelosti iba približne jeden centimeter.

Ako pestovať kaktusy?

Kaktusy a sukulenty majú spoločnú jednu vec a tou je to, že nejaký rastlinný orgán je prispôsobený tomu, aby v sebe držal zásoby vody a živín. Takéto rastliny, prispôsobené na prežitie dlhých období sucha, sa nazývajú xerofyty. U sukulentov to môže byť akákoľvek časť. Sukulenty majú listy, častokrát zvláštnych tvarov, zatiaľ, čo väčšina kaktusov má listy premenené na tŕne, ktoré vyrastajú zo zakrpatených odnoží s názvom areoly. Z areol vyrastajú aj kvety pri kvitnutí. Všetky životné procesy (napr. fotosyntéza, dýchanie…) prebiehajú u kaktusov v stonke, ktorá je väčšinou zhrubnutá.

Kaktusy sú rastliny, ktoré sa naozaj veľmi účinne prispôsobili drsným životným podmienkam. Väčšina druhov žije na púšti, či v oblastiach s extrémnym striedaním teplôt cez deň a v noci. Pre tieto oblasti je charakteristické striedanie období sucha a dažďov, pričom obdobie sucha je oveľa dlhšie.

Preto kaktusy sú schopné veľmi dlho byť v dormancii, čo je obdobie, keď rastlina neprijíma živiny, ale žije zo zásob, ktoré si vytvorila. Korene kaktusov sú plytké, no sú schopné rýchlo reagovať na dážď a rozpínať sa podľa potreby.

Okrem toho, kaktusy si vytvoril zvláštny metabolizmus, keď transpirácia – vyparovanie vody z rastliny (a prijímanie oxidu uhličitého) nikdy neprebieha súčasne s fotosyntézou, takže kaktusy cez deň fotosyntetizujú a v noci transpirujú. V noci je oveľa chladnejšie a vzduch je vlhkejší, takže týmto spôsobom si kaktusy udržia oveľa viac vody, pretože cez deň, keď páli slnko a teploty sú obrovské, by sa transpiráciou vody stratilo oveľa viac. Vďaka tomu sú kaktusy vhodné do prostredia so suchým vzduchom.

Zaujímavosť

Väčšina kaktusov kvitne až po 4 – 5 rokoch života. Kvety sú častokrét voňavé, ale nájdu sa aj výnimky, ktoré naozaj zapáchajú. Niektoré druhy kvitnú iba v noci, iné kvitnú iba jeden deň alebo aj menej, preto je ťažké opeliť ich a rozmnožiť ich zo semena

Umiestnenie

Kaktusy všeobecne obľubujú svetlé slnečné stanoviská, no nie všetky druhy znesú priame slnečné lúče. Odporúčame si pri každom kaktuse zistiť, aké stanovisko preferuje.

Ak katusy nemajú dostatok svetla, budú sa ťahať za svetlom, čiže budú deformované a tiež môžu byť vyblednuté, prípadne budú mať menej tŕňov či nekvitnúť.

Kaktusy budú veľmi vďačné za letnenie od jari do jesene na balkóne, terase či záhrade. Je dôležité dodržať v tomto prípade svetelné podmienky daného druhu a taktiež by sme nemali dovoliť, aby na ne príliš veľa pršalo. Je dôležité, aby stíhali medzi dažďami presychať – po daždi ich vždy skontrolujeme a prípadne umiestnime na miesto, kde na ne znova v krátkom čase nenaprší.

Niektoré kaktusy sú však tieňomilné, napríklad mnoho epifytov, vrátane vianočného kaktusu Schlumbergery.

Zalievanie

Polievanie kaktusov by malo prebiehať ideálne zospodu do podmisky.

Pokiaľ kaktusy zimujeme, tak sezóna polievania začína na jar, v marci až apríli. Polievať po zime začíname, keď sa na kaktusoch objavia prvé náznaky rastu. Kaktusom tiež vtedy musíme dopriať viac svetla a tepla, než v zimnom období dormancie.

Zálievku opakujeme podľa potreby – frekvencia sa povedať presne nedá, substrát musí úplne preschnúť pred každou zálievkou. Veľmi záleží na veľkosti kvetináča, čím väčší, tým menej často musíme polievať. Môže sa stať, že jeden kaktus polievame raz za dva týždne a ďalší len raz za mesiac.

Keď polievame zospodu, tak kaktus necháme stáť vo vode približne hodinu až pár hodín. Nasaje potrebné množstvo vody a potom prebytočnú vodu vylejeme. Kaktus nesmie dlhodobo zostať stáť vode.

Zimovanie

V zime kaktusy umiestnime na chladnejšie miesto, kde je približne 5-15°C. Môžu byť aj v tme alebo napríklad v zimnej záhrade, kde je tiež nižšia teplota, no svetlo. Počas zimy by sme kaktusy nemali polievať vôbec. Posledná zálievka by mala prebehnúť približne koncom septembra až začiatkom októbra.

Kaktusy polievame odstátou alebo dažďovou vodou.

Presádzanie

Kaktusy presádzame na jar, ideálne pred prvou zálievkou, keď ešte nerastú. Odporúčame substrát Profík pre kaktusy a sukulenty, pretože je dostatočne priepustný a prevzdušnený.

Presádzame iba kaktusy, ktoré sú úplne preschnuté a sadíme ich do suchého substrátu.

So zálievkou počkáme po presadení niekoľko dní až týždňov.

Kaktusy je dobré sadiť do terakotových kvetináčov, pretože tiež umožňujú lepšie presychanie a zaručia vzdušnosť pre korene. Keďže kaktusy majú korene pomerne plytké, môžeme ich sadiť aj do plytších, širších nádob a misiek. Dôležité je, aby kvetináč, ktorý použijeme, mal na spodku drenážne otvory na odtekanie vody.

Hnojenie

Kaktusy hnojíme špeciálnym hnojivom na kaktusy. S hnojením kaktusov to netreba preháňať. Stačí, keď ich prihnojíme raz ročne na jar, prípadne ich môžeme hnojiť častejšie, ale s nižšou koncentráciou hnojiva.

Množenie

Kaktusy môžeme množiť rozsádzaním pri presádzaní, odrezkami, ktoré necháme zakoreniť vo vode, ale tiež aj semienkami, pokiaľ nám kaktusy vykvitnú. O množení kaktusov zo semiačok sa môžete dočítať v samostatnom článku Pestovanie kaktusov zo semien.

Mrazuvzdorné kaktusy

Niektoré druhy kaktusov sa dajú pestovať vonku aj v zime. Sú to najmä druhy žijúce v horských a vysokohorských oblastiach, no niektoré pochádzajú i z púští.

Tieto kaktusy môžeme vonku pestovať zasadené priamo v zemi. Vyhneme sa umiestneniu v blízkosti zavlažovania či jazierka. Najvhodnejšie je umiestnenie na južnej strane. V zime znesú takéto kaktusy teploty od nuly až po -25°C.

Na výsadbu von sú vhodné najmä rôzne druhy opuncií, escobarií, corynopuncií, cylindropuncií, mammillárií, echinocereov, Coryphanta vivipara...